ĽADOVÉ SOCHÁRSTVO – Porota ocenila námet, vyhrala busta boha bolenia hlavy
Portrét mrázika, snehuliak, sviečka, či ryba boli námetmi súťaže v sekaní sôch z ľadu, ktorá bola jedným zo sprievodných podujatí festivalu dobrodružných filmov HoryZonty. Súťaž sa konala v sobotu 8.novembra na Farskej ulici v Trenčíne. Odbornú porotu najviac zaujala busta Boha bolenia hlavy od domáceho umelca Juraja Holmana.
Cieľom súťaže bolo z ľadového kvádra vytesať ľubovoľnú sochu. „Fakt, že ani jeden zo súťažiacich nemá so sekaním do ľadu žiadne skúsenosti berieme samozrejme do úvahy,“ vyjadril jeden z porotcov, umelecký sochár Ján Gejdoš. Práve preto sa s druhou porotkyňou, akademickou maliarkou Ivonou Žirkovou rozhodli hodnotiť predovšetkým nápad a jeho spracovanie.
Sekať sa začalo o desiatej hodine ráno. „Súťažiaci mali k dispozícii ľadové kvádre, ktoré nám zamrazili v jednom z trenčianskych mäsiarstiev,“ povedal jeden zo spoluorganizátorov HoryZontov Jaroslav Dutka. Rezbárske dláto vzalo do rúk deväť súťažiacich, neskôr sa k nim pridali aj prítomní novinári. Ich námetom nemohlo byť nič iné ako fotoaparát. Väčšia súťažiacich sa rozhodla pre portrét, akúsi bustu. „Neviem prečo volila väčšina túto cestu. Mňa to samého prekvapilo,“ nevedel si vysvetliť Gejdoš. Ako profesionálny sochár by však asi volil tiež portrét. „Na ukážku som chcel súťažiacim vysekať sochu Barta Simpsna, ale pri úvodnom zaseknutí sa mi ľad rozpolil.“
Krehký materiál prekvapil aj víťaza súťaže Juraja Holmana. „Pôvodne som chcel sekať dlaň, ktorá by mala v ruke kus ľadu. Takáto socha by sa mi nepodarila. Rozhodol som sa pre bustu. Neskôr som si postavil na seba dva kvádre. Pôvodne to mal byť Boh umenia, ale po troch hodinách opracovávania som sa rozhodol premenovať sochu na Boha bolenia hlavy.“
Nielen Holman, ale asi všetci prítomní mali po troch hodinách sekania do ľadu dosť. Druhé miesto získala soška ryby od Zuzany Kuchtovej. „Páčilo sa mi, že sa autorka snažila dostať krehulinké veci do spracovania, samotného stvárnenia sochy, že sa snažila vytesať do ľadu detaily, o čo vlastne v sochárstve ide,“ odôvodnil svoje rozhodnutie Gejdoš.
Tretie skončilo možno technicky nie veľmi dokonalé, ale zato snáď najúprimnejšie dielo od Šárky a jej, len štvorročnej dcéry Terezky. Autorky sa rozhodli spraviť sviečku. Aby sa podarila, atmosféru diela umocnili vodovými farbami, ktorými pomaľovali opracovaný kus ľadu. „Na víťazovi najviac zaujalo, že si trúfol do väčších rozmerov. Posadil na seba dva ľadové a sochu opracoval z každej strany,“ ocenil Holmanovo snaženie Gejdoš, ktorý je sám sochárom z povolania. Z jeho dielne pochádza aj busta Jozefa Braneckého, ktorá zdobí parčík v strede Mierového námestia v Trenčíne.
1. Juraj Holman – Boh bolenia hlavy
2. Zuzana Kuchtová – Ryba
3. Terezka a Šárka Šickové - Sviečka
